Experimenty v Indii, v Nepále a na Srí Lanke nepriniesli príliš presvedčivé výsledky. Spôsob spracovania polozelených sa podobá postupu pri spracovaní čiernych čajov, je tu však celý rad drobných rozdielov, ktoré vedú ku kvalitatívne odlišným výsledkom. Väčšinou sa používajú odrastenejšie, tuhšie a dužinatejšie lístky, nie tie, čo práve narástli. Pred spracovaním sa nechávajú až niekoľko desiatok hodín zavädať, najprv na slnku a neskôr v tieni. Potom nasleduje natriasanie a ľahké rolovanie (či skôr hladenie) lístkov. Prebieha najprv v bambusových opálkach, neskôr vo väčších bambusových bubnoch. Účelom je mierne narušiť bunkovú štruktúru lístkov predovšetkým na povrchu a na okrajoch, kde čajové lístky začnú oxidovať. Opakované natriasanie trvá viac hodín. V určitej chvíli, keď oxidácia dosiahne požadovanú úroveň, sa lístky deenzymujú, čím sa zastaví oxidácia. Dochádza k tomu na rozpálených panviciach či bambusových korpusoch položených nad piecky. V tejto fáze sa lístky rolujú a tvarujú, a nakoniec sa dosušia v peci. Rôzne druhy oxidujú rôzne dlho a na lístky sa vyvíja odlišný tlak. Výsledkom toho môžu byť veľmi slabo i veľmi silne zoxidované čaje. Účelom miernej oxidácie je obmedziť trpkosť čaju a dodať mu sladkú, komplexnejšiu chuť.

Väčšinu polozelených čajov pripravujeme podobne ako zelené čaje. Používame väčšie množstvo lístkov a lúhujeme ich opakovane. Zalievame ich však vodou s teplotou 85 až 95 °C. Lístky poskytnú mnoho nálevov a často sú potrebné dve až tri zaliatia, kým začnú uvoľňovať najlepšiu chuť.